Keby si ľudia žijúci vo vulkanických oblastiach život sopiek všímali viac, určite by v minulosti k toľkým obetiam na životoch nedošlo. Väčšinou by sa stihli vysťahovať ešte pred ničivým výbuchom sopky. Svoje príbytky by síce nezachránili, ale životy áno. Sopky totiž pred mohutnou erupciou varujú. Je to napríklad slabšie či silnejšie miestne zemetrasenie, hustý a tmavý dym vychádzajúci z kráteru, ktorý obsahuje stále väčšie množstvo sírnych plynov a popolu, burácanie a dunenie vnútri vulkánu spôsobené pohybom magmy a plynov k povrchu. Aj obyvatelia Pompejí utekali v snahe zachrániť sa na pláž, kde sa udusili sírnymi plynmi. Často tesne pred katastrofálnou erupciou hrozivo vyšľaháva oheň z kráteru, čo pôsobí obzvlášť hrozivo a je posledným varovaním sopky pre všetko živé v okolí, čo môže utiecť, aby tak okamžite urobilo. Tomuto varovaniu inštinktívne rozumejú živočíchy a hromadne opúšťajú miesto, kde hrozí nebezpečenstvo. Ľudia v minulosti, bohužiaľ, týmto úkazom nevenovali veľa pozornosti. Nebol im nápadný ani zvýšený výskyt niektorých živočíchov na plantážach, v dedinách a mestách, ktorí sa sem presťahovali zo svahov vulkánu. Aj Vezuv varoval v roku 63 zemetrasením a neskôr dymom presýteným sírnymi plynmi a popolom. Mesto obnovili, ale varovania nebrali vážne. V r. 79 sa tak prihlásil v plnej sile a priniesol obrovskú skazu. Popol dopadajúci na mesto Herkulaneum ešte sám o sebe nebol hlavnou príčinou zničenia mesta. Ľudia si vtedy mysleli, že to je to najhoršie čo mohlo prísť a utekali sa schovať do svojich príbytkov. V noci sa však vulkán prebral k životu a v okamihu niekoľkých minút už stekala po svahu láva. Rútila sa mesto rýchlosťou
.